Vietnam - Stretnutie cestovateľov
Hlavná ponuka:
Vietnam
Ázia
Phu Quoc ako za trest
Phu Qouc Ostrov ležiaci na juh od Kambodže patriaci Vietnamskej republike, toľko ospevovaný v rôznych cestovateľských príručkách. V skutočnosti sa jedná o veľmi kontroverzný kúsok zeme. V prevažnej časti obývaný lokálnymi domorodcami, na juhu Vietnamcami na severe Kambodžanmi. Turistická oblasť patrí len západnému pobrežiu. Severozápadnú a severovýchodnú časť zaberá vojenské územie, ktoré je neprístupné verejnosti.
Hlavným turistickým uzlom je mestečko Duong Dongn na západnom pobreží. Na sever i na juh od neho sa tiahnu piesočnaté pláže posiate hotelmi, apartmánmi, reštauráciami, ktoré obmýva divoké more, nie veľmi s peknou farbou. Náš príbeh začal v Rach Gi, prístavné neveľké mesto s letiskom, hlavná spojnica medzi Phu Qoucom a vietnamskou pevninou. Nastúpili sme na loď. More okolo nás bolo ako nafta, pochybovali sme o tom, že niekde môže existovať voda, ktorá má byť čistučká, priezračná. Začalo pršať, nebolo vidieť do ďaleka. Boli sme 100 km vzdialení od pevniny a more stále hnusné, špinavé. Vlny sa dvíhali, pršalo intenzívne. Prišli sme na ostrov 11. mája. Nikto okrem nás a pár bláznov. Začalo sa totiž obdobie monzúnov. Všade mali májové zľavy. More bolo šedé, valila sa jedna vlna za druhou.
Vzhľadom na počasie sme museli vymyslieť alternatívny program. Požičali sme si van pre 16 ľudí. Platili sme 500 tisíc dongov, Čo je zhruba 600 korún. Vypravili sme sa na sever ostrova. Nádherná príroda, žiadna civilizácia, len kde tu nejaká chatrč. Vzdialenosť, ktorú sme zdolávali našim obrovským vozidlom trvala 2,5 hodiny a nebola dlhšia ako 35 kilometrov.
Prvým cieľom našej výpravy bol Ganh Dau. Dostali sme sa do usadlosti, kde nebol ani jeden jediný turista. Domáci na nás pozerali rôzne. Jedni prekvapene, druhí zase škaredo. Bola to tmavá špinavá ulica, na ktorej sa predávali rôzne druhy ovocia, rýb, zeleniny, mäsa. Domáci posedávali v tej špine alebo polihúvali v sieťkach natiahnutých buď na stromoch alebo častiach chatrčí, spravidla veľmi jednoduchej konštrukcie. Takú chudobu sme nevideli v celom Vietname. Rybárska osada bola osadou s najšpinavšími plážami, aké som kedy videla. Stáli sme prekvapení a zdesení. Navštívili sme ešte jednu budhistickú pagodu a pobrali sme sa preč smerom na druhú stranu severného pobrežia.
Do osady Bai Thom. Cesta bola nekonečná, ale príroda krásna. Všetko bolo zrazu celkom iného charakteru.Pripadala som si ako votrelec, ktorý ruší dokonalú harmóniu človeka žijúceho v divokej prírode, v drevenej chatrči, živiaci sa rybolovom a pestovaním domácich plodín. Okolo chatrčí boli rôzne rybníčky plné lotosových kvetov.
Pláže s úplne pokojnou hladinou, i napriek tomu, že západné pobrežie trpelo neustálymi búrkami a vlnobitím. Boli sme úplne v inom svete. Nádhernom. Žiadni turisti, len my stratené v stratenom svete. Keďže náš výlet bol veľmi náročný kvôli neupravenému terénu, a ten ešte zhoršoval silný dážď, bolo na čase pomyslieť na návrat do rezortu. Chceli sme však urobiť obchádzku okolo pohoria Nui Hon Chao s výhľadom na Kambodžu. Nepodarilo sa. Zapadli sme s našim skvelým 16 miestnym vozom v bažinách mimo civilizáciu.
Nemali sme so sebou ani vodu, ani sprej proti komárom, ani antimalariká, ba dokonca ani dlhé rukávy. Vedeli sme, že sme v malarickej oblasti, pred nočným monzúnom. Našťastie sme stretli skvelých ľudí. Nohami rukami sme im vysvetlili, že potrebujeme pomoc, že sme sa stratili, a že potrebujeme do hodiny vrátiť auto. Stmievalo sa. Títo ľudia boli najlepší ľudia, akých som kedy stretla na svojich potulkách svetom. Pozývali nás na večeru, a že hneď ako sa posilníme nám pomôžu sa vrátiť. Keď sme videli usmiate tváre nesúce si večeru visiacu dole hlavami, odnechcelo sa nám jesť. Boli to obrovské ropuchy. Zdvorilo sme odmietli a zrazu sme tam ostali samé. Neverili sme vlastným očiam, keď sa po nás vracala celá osada. Jedna motorka za druhou. Pomohli nám otočiť voz, prosíkala som ich nech aj šoférujú, veľmi chceli, ale nikdy predtým neriadili auto. Do pomoci sa zapojilo 15 ľudí, pred každým kopcom zastali a tlačili auto, a keď sa podarilo vyjsť hore, jasali. Takto nás sprevádzali až pokiaľ sme sa nedostali na hlavnú tepnu. Neprijali od nás ani len peniaze na cigarety. To bol naozaj zázrak. Za štvorhodinové meškanie sme neplatili ani cent navyše. Dokonca ani za benzín. Majiteľ požičovne bol šťastný že sme sa vrátili bez ujmy. V noci sa strhol obrovský víchor. Padali palmy, strašne hučal vietor i more. Nespali sme, len sme civeli von z okna a keď to už bolo neznesiteľné len sme sedeli v posteli pod moskitierou.
Na druhý deň sme si prenajali radšej šoféra. Vyrazili sme na samý juh. Do mestečka An Thoi. To bol už taký typický Vietnam. Každý chcel od nás peniaze, ešte aj za to, že sme si ich odfotili. Potom sme sa presunuli na najkrajšiu pláž ostrova, Sao Beach. Biely piesok, pláž plná paliem. More teplé ako káva a pokojné ako jazero, azúrovej farby. Plné medúz. Pokiaľ chcete tráviť svoju dovolenku na tejto pláži, je nevyhnutné na ňu dochádzať každý deň. Nie sú na nej a ani v jej blízkosti žiadne ubytovne, iba jedna reštaurácia. Hodina opatrnosti nám stačila. Vyrazili sme do rybárskej osady Ham Ninh, kde sa vyrábajú rôzne omáčky z rýb. Na trhu nájdete doslova všetky živočíchy, ktoré v týchto vodách plávajú. Platýzy, kraby, žraloky, mušle, ustrice... Potom sme si spravili vychádzku k vodopádom. Bol to hodinový trek dažďovým pralesom. Okrem toho, že je ostrov známy kvôli šnorchlovaniu a potápaniu, (počas obdobia sucha), sme vyčerpali všetky aktivity, ktoré ponúka. Pokiaľ budete zvažovať návštevu nejakých ostrovov v danej oblasti za účelom vodného vyžitia, voľte rozhodne inú alternatívu (napr. Borneo, ostrov Tioman, súostrovia Malajzie), alebo využite voľný čas na návštevu Angkor Vatu, najkrajšieho mesta v Kambodži. Dostanete sa tam Vietnamskými aerolíniami za 50 minút z Hochiminovho mesta za necelých 80 USD.
autorka: Zora Richtárechová