Po prílete do hlavného mesta krajiny Mexiko City sme uvideli obrovské ľudské mravenisko rátajúce sa medzi najväčšie hlavné mestá sveta s počtom obyvateľov 25 mil., pričom skutočnosť sa určite blíži k číslu 30 mil. obyvateľov.
Neďaleko hlavného mesta sa nachádza jedno z najznámejších miest Mexika Teotihuacán, po ktorom sme sa prešli cestou mŕtvych a vystúpili sme na pyramídy Bohov Slnka a Mesiaca. Po návrate sme sa rozbehli do ulíc hlavného mesta s návštevou druhého najväčšieho antropologického múzea na svete Museo Nacional de Antropologia. Následne sme nemohli obísť Zoocalo ako najkrajšiu a najstaršiu časť mesta s Cortézovým palácom, Múzeom umenia (Museo de Bellas Artes), katedrálou Márie Panny Guadalupskej. Túlanie ulicami pri zapadajúcom slnku a stúpajúcom ruchu veľkomesta a následne nočnými ulicami má neopakovateľné čaro. Na Plaza Garibaldi sme si vypočuli svetoznámych hudobníkov Mariachi a neskoro večer vystúpili na prvý mrakodrap v Latinskej Amerike s názvom Latina America s úžasným výhľadom na nekončiace hlavné mesto.
Naša cesta pokračovala severozápadným smerom s návštevami miest Morelia (hlavné mesto štátu Michoacan) až do koloniálneho mesta s indiánskymi tradíciami Patzcuaro. Nocľah sa nám podarilo zohnať však až v meste Uruapan. V ňom sme našli nasledujúci deň jediný národný park nachádzajúci sa uprostred mesta vytvoreným subtropickým pralesom s názvom Parque Nacional Eduardo Ruiz.
Pri potulkách Mexikom sme si neodpustili navštíviť najmladšiu sopku sveta z roku 1943 a neďalekej dediny zasypanej lávou z tejto sopky, obe majú názov Paricutin. Na sopku sme vystúpili koňmi, alebo niektorí pešo a po výstupe na vrchol sa nám ponúkol opäť fascinujúci pohľad s viditeľnosťou niekoľkých desiatok kilometrov do okolitej krajiny.
Naše kroky viedli v ďalších dňoch do mesta Guadalajara s najväčším krytým trhoviskom v Strednej Amerike- Mercado Libertad. Toto mesto nás prekvapilo svojou úplne inou, takmer európskou atmosférou s typickou koloniálnou architektúrou, kde bolo cítiť obrovský španielsky kultúrny vplyv. Ďalším cieľom našej púte bolo nádherné zaspaté mestečko v typickom mexickom štýle Tequila.
Povinnosťou každého turistu je návšteva výrobne svetoznámeho, ale aj národného nápoja na haciende Heradura a ochutnávka niekoľko druhov tohto povznášajúceho nápoja priamo „z prameňa“.
Veľmi dobre nám padli nasledujúce tri oddychové dni pri Pacifiku v stredisku Puerto Vallarta, ale my sme využili takmer opustené asi 20 km vzdialené pláže, na ktorých stála len jedna typická mexická krčma s ponukou opekaných rýb a všetkého, čo k tomu patrí. Leňošenie na plážach lemovaných obrovskými palmami nám pripadalo ako naplnenie snov pri pozeraní reklamných obrázkov z pláže Tichého oceánu.
Po tejto zastávke sme sa vydali na cestu späť do Mexiko City. Počas nej sme vystúpili na vrch Cubilete, na ktorom stojí mexická verzia sochy Ježiša Krista podobná tej v Rio de Janeiro, zároveň sa tu nachádza geografický stred Mexika.
Privítalo nás nádherné a neopakovateľné bývalé hlavné mesto Mexika Guanajuato, v ktorom bol popravený aj posledný cisár Maximilián Habsburgský. Stará časť mesta je tvorená spleťou úzkych uličiek, v ktorých sa rozliehajú vône najrôznejších jedál a nápojov a pod týmto povrchovým labyrintom sa skrýva podzemná pavučina katakombových ulíc v súčasnosti slúžiacich ako dopravné tepny mesta. Mesto je chránené UNESCO-m.
Putovanie pokračovalo smerom do Queretara so zastávkou na obrovskom monolite Pena Bernal a návštevou unikátnych viníc Freixenet spojený s ochutnávkou mexických vín.
Záver pred návratom do Mexiko City sme si vyplnili výstupom do oblasti s nadmorskou výškou cca 3000m a v nej sa nachádzajúcej prírodnej rezervácie EL ROSARIO. Do tohto kraja sa každoročne vracajú na prezimovanie tisíce nádherných motýľov Monarchov, ktoré zas na jar odlieta do USA a Kanady a ich potomkovia sa opäť o rok vrátia na toto isté miesto v štáte Michoacan.
Rozlúčka s krajinou a s hlavným mestom sa niesla v odľahčenom duchu, keď sme navštívili Estadio Azteco, na ktorom sa konali olympijské hry aj majstrovstvá sveta vo futbale.
autorka: Petra Hrežďovičová