Maledivy - Stretnutie cestovateľov

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Maledivy

Ázia
Maldives s batohom na chrbte

Chcem ísť na "Malé divy", ale ako keď je to také drahé? Pomyslela som si začiatkom decembra 2010.V ten istý deň som na www.couchsurfing.org  oslovila štyroch ľudí, na ktorých profile stál status: Couch available.  Napísala som, že by som rada príchod nového roka privítala po  Maldivsky.

Jednak nemám peniaze na bizárny výlet cez cestovnú kanceláriu  a jednak chcem byť medzi domácim obyvateľstvom a zdielať s nimi  každodenný beh života. Tu sa musím pousmiať – lebo Maldivci žiadny beh nepoznajú. Je tam relax všade kam sa pozriete. Dostala som dve priaznivé odpovede a tak som dala prednosť ženatému mužovi. Kvôli bezpečiu.

25.decembra si sedím v  lietadle spoločnosti Emirates, ktorá ma cez Dubai unáša opäť za  dobrodružstvom. Po cirka 9 hodín pristávame na maličký pásik zeme Hulule v obrovských vodách Indického oceánu. Za 1 dolár sa loďkou prepravíte do hlavného mesta. Hlavné mesto Male  má cirka 1,7 km2 a je obydlím pre 80 000 Maldivcov. Je zároveň  najväčším ostrovom Maldiv. Ostatné ostrovy, ktorých je 1192, a len 200 z  nich je obývaných, tvoria 26 maldivských atolov. V podstate to ani nie  sú ostrovy, ale nánosy piesku na koralovom základe. Korálové ostrovy  ohraničujú tyrkysové lagúnky, ktoré tak dobre poznáte zo všetkých  gýčových pohľadníc.

Vládne tu moslimský  absolutizmus a ešte rok dozadu nebolo možné sa vypraviť za domácim  obyvateľstvom bez toho, aby ste dostali od miestnej vlády špeciálne  povolenie. Dnes je už situácia iná, pokrokovejšia. I napriek tomu sa  však nedá vyhnúť prohibícii konzumácie alkoholu, alebo kúpania sa v  plavkách. Ostrovy su rozdelené na rezorty pre turistov, na ktoré sa  nedostanete pokiaľ nie ste hosťom daného rezortu. A na ostrovy plné  mešít a moslimského domáceho obyvateľstva.

Na letisku na mňa čaká Ibrahim. Loď na ostrov Mafushi nám odchádza až za 7 hodín. Využívame tento čas a plavíme sa malou lodičkou necelých 5 minút na protiľahlý ostrov Willingili. Dám  vám prvú radu, pokiaľ čakáte na lietadlo, alebo na loď, určite si  zájdite na tento ostrov. Je tam vynikajúca reštaurácia, kde nájdete  jedlá od indického až po talianske. Je to lokálny ostrov, kde nechýba  mešita. Ľudia posedávajú v sieťkach a sušia prádlo na ulici. Ulice nie  sú asfaltové, len pieskové. Nenájdete tu ani jednu motorku ani jedno  jediné auto. Keď stojíte čelom k prístavu, po pravej ruke nájdete skrytú  pláž, kde je možné sa slniť a kúpať v plavkách. Už tu môžete pozorovať  korálové rybky a koraly a čo viac, obdivovat z diaľky vežiaky hlavného  mesta.

Cesta na Mafushi trvá dve a pol hodiny. Cestujeme výlučne s miestnym  obyvateľstvom, ktoré je prekvapené z bieleho mäsa. Cestou míňame po  pravej i ľavej strane maličké ostrovy a bungalovy na mori pre turistov.  Na Mafushi prichádzame po tme. Hneď vedľa prístavu je väznica, príde pre  nás korba, Ibrahim posunkom prikazuje náskok do nej a už sa vezieme  hrboľatou cestičkou rovno k rodinke. Ibrahimova manželka pripravila  obrovskú hostinu. Jedlo pozostáva hlavne z ryže, tuniaka, melónov,  tekvice a chutí vynikajúco. Veci, ktoré spomínam sú jedinou originálnou  obživou Maldivcov. Inak musia všetko dovážať, nakoľko na nánosoch piesku  sa toho veľa urodiť nemôže  i napriek priaznivému podnebiu. Dovážajú prevažne zo Srí Lanky a Indie.  Po vynikajúcej večeri dostávam izbu ich synka. Izba je trochu  zatuchnutá a sem tam sa v nej mihne šváb. Ale má vlastné sociálne  zariadenie spolu so sprchovým kútom, čo mi nesmierne vyhovuje. Ráno  neviem vydržať. Prvá moja otázka smeruje k tomu, kam sa dá ísť  šnorchlovať. Som nedočkavá a pozerám na hodinky, že koľko času som už  stratila. Európanka. Ibrahim dáva niekoľko návrhov a v podstate pri  raňajkách si nejako načrtneme plán na celých 7 dní. Do Silvestra  ostávajú štyri.

Tak sa prvý deň vyberáme s miestnymi rybármi na Sandbank.  Je to ostrovček 200 metrov dlhý a 10 metrov široký. Okrem nás je tu  tucet turistov, ktorí vystúpili z loďky, na ktorej trávia 14 dní a potom  sa odlietajú na Srí Lanku. Okrem nás tu piknikujú domáci. Piknik  spočíva v grilovaní rýb. Srdečne nás pozývajú k drevenému stolíku, ktorý  museli priviezt spolu s grilom a celou výbavou na jedenie. Na Sandbaku  totiž naozaj nič nie je. Je to len piesok a samá voda dookola. Tu sa  poprvýkrát stretávam so šnorchlovaním. Masku a šnorchel mám svoj, ale  takisto mi ho núkajú rybári, ktorí sú na túto príležitosť pripravení.  Neviem sa nabažiť. Šnorchlujem do úplného rozmočenia prstov na ruke.  Odmietam disciplínu, a keď rybári oznamujú, že je čas odísť neveriacky  pozerám na hodiny. Ako ten čas letí. To ešte netuším, že toto bude  najnudnejšie šnorchlovanie zo všetkých štyroch zrealizovaných. Po večeri  sa prechádzam po vypieskovaných uličkách a nazerám do miestnych  obchodov. Všade sa dá platiť v dolároch a vydáva sa v Rupiách. Všetko  ide ako po masle. Žiadne komplikácie. Na večeru pozvem Ibrahima so synom  a manželkou na večeru. Doprajeme si všetkého dostatok a ja neplatím  viac ako 6 amerických dolárov. Paráda.

Kam sa ide druhý deň? Na ostrov Biyadhoo. Z diaľky vyzeral ostrov akoby patril Robinsonovi. Divočina volajúca z džungle a pred ňou smaragdová  krištáľová voda. Pôvodne bol tento ostrov rezortným strediskom. Postupne  ho však vytlačila konkurencia. Stalo sa tak po tsunami, ktoré ho  zničili. Obnova by stála toľko, ako výstavba nového. Keďže ostrov  Biyadhoo nemá zrovna podmienky na bezpečné kúpanie a nie je vyhovujúci  pre rodiny s deťmi, nahradili ho dva susedné ostrovy. Cocoa a Guraidhoo.  Nuž ale, šnorchlovanie stálo za to. Stá tisíce rýb. A tisíce koralov  všetkých typov. Dokonca i koralové žraloky o veľkosti jedného metra si  tu našli svoj relax a preháňali svojich kolegov v týchto magických  vodách.

Na ďalší deň sa vyberáme na ostrov Wadu – domáci ho nazývajú i Picnic island.  Je to najväčšia nádhera, akú som doposiaľ na svojich cestách videla.  Obrovská lagúna v ktorej je po pás vody. Má rozlohu kilometer štvorcový.  Nikto tu nie je, len nádherné biele plameniaky, potopený vrak a bujná  vegetácia. V strede ostrova sú drevené domky a ohniská. V čase obeda nás  prekvapivo domáci zavolajú na hostinu. Je to taký pohodový deň. Korály  tu nie je možné pozorovať, lebo tá lagúna je obrovská. Korály začínajú  vždy tam, kde konči práve plytčina, začne zráz a hlboké dno oceánu  naháňa zrazu strach, keď sa k nemu dostanete. Wadu island je ďalej ako  ostatné v okolí Mafushi a preto sme sem priplávali veľkou rybárskou  loďou ktorú nazývajú miestni obyvatelia ako Dohny.  Dohny ma jednu výhodu a dve nevýhody. Výhodou je to, že sa  neprevrátite, keď sú veľké vlny a môžete sa vyvaľovať pretože má  obrovský priestor. Nevýhodou je jeho minimálna rýchlosť a hrozné vrčanie  motora. Ja osobne som sa netešila keď oznámili, že ma niekde prepraví  práve „Dony“ :o(

Jeden deň sa nám podaril zázrak. Ibrahim totiž vybavil cez známych,aby som sa dostala na 7 hviezdičkový rezort Cocoa,  kde pár mesiacov predo mnou bola i Madona. Najlacnejšia noc v tomto  rezorte stála v sezóne 1300 Eur a najdrahšia 4000 Eur. Rezort mal  kapacitu 60 ľudí a mal 152 členov personálu. Bola to paráda. Ale  úprimne, ostala som zarazená pri myšlienke na to, ako ďaleko som od  tých, ktorí si to môžu dovoliť. Keď som tam bola, mali do poslednej nohy  obsadené. Ľudia zo všetkých kútov sveta. Francúzi, Kórejci, Japonci,  Afričania... kadekto. Tu Vám dám svoju druhú radu. Nenechajte sa poslať  niekam cestovkou bez overenia. Keď tušíte aké ceny sú na Maldives a  cestovka Vás pošle niekam ako superlast minute za 1200 Eur je možné, že  to bude veľmi nízka kvalita. Keď vravím nízka, nemyslím tým škaredé  obliečky a nevymaľované steny. Treba si dať pozor, aby ste neskončili s  výhľadom na továreň a komíny fabriky. Aby ste neostali pri hlavnom ťahu  nákladných či cestovných lodí. Aby ste si nerozpárali brucho na koraloch  len zato, že sa fakt musíte namočiť do vody, keď ste si už toľko  zaplatili. A najhoršia story, čo sme fakt videli na vlastné oči sú vily  na mori, bez prístupu na pevninu. Proste vás tam vyložia a vy nemáte na  výber- len v chatke alebo v mori a ste odkázaní na ponorkovú chorobu,  ktorá poničila už i tie najpevnejšie vzťahy. Pozor veľký, čo si kúpite.

Ibrahim vybavil  aj originálnu rybačku. A tak sme sa jeden deň ocitli na lodi s 3  rybármi. Podarilo sami chytiť 14 rýb, z toho 12 jedlých. V mori sme  videli korytnačky cca polmetra veľké. Videli sme tuleňa a dokonca i  delfínov. Plávajú v tzv. currente – je to prúd silných vĺn, ktoré  vlastne prúdia medzi lagúnami. Je v nich obyčajne o čosi chladnejšia  voda a tento prúd vie byť i zákerný. Najmä keď používate ako plavidlo  malý katamaran. Na večeru všetky ryby pripravili miestni, posadali sme  si okolo ohňa. Prišli dedinčania a jedlo sa a jedlo. Pre milovníkov  morských rýb naozaj pochúťka.

Jeden  celý deň som strávila na Mafushi a dokonca som navštívila v rámci tohto  dňa i lokálnu nemocnicu. Pri šnorchlovaní sa mi dostal do očí piesok vo  väčšom množstve a tak som mala príležitosť byť ošetrená sestričkou v  burke. Bola to sranda. Aj doktor aj sestra boli veľmi milí. Pacienti v  čakárni prekvapení a všetci veľmi pozitívne naladení. Mafushi je zatial  čisto lokálnym ostrovom, avšak sú o ňom zmienky i v Lonely Planet i na  Internete, takže sa sem čoraz viac turistov nechá priviesť nejakým  plavidlom. Je dosť veľký predpoklad, že sa časom modifikuje takisto do  komerčného charakteru, čo sa samozrejme prejaví rýchlou zástavbou a  rýchlym rastom cien. Preto, ak si ho chcete vychutnať v nekomerčnej  podobe, bežte tam čím skôr.

autorka: Zora Richtárechová
 
Hľadaj
Copyright 2018. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky