Bali
Po šestnástich hodinách letu s medzipristátím v Kuala Lumpur sme pristáli na jednom z indonézskych ostrovov Bali. Priznám sa, že som sa trocha obávala cesty bez znalostí AJ a bez cestovnej kancelárie, ktorá by stála za mojim chrbtom. Ale nejaké okolnosti nás prinútili takto cestovať a musím povedať, že všetko dopadlo nad očakávanie dobre a k spokojnosti. Pred cestou sme dostali telefónne číslo na jedného domorodého pána, ktorého sme neskôr vyhľadali a ktorý sa stal našim trpezlivým sprievodcom po ostrove. Po ťažkej skúške na letisku a hlavne po vyplnení letiskových formulárov sme sa vybrali hľadať v Denpasare ubytovanie.
Naše obavy boli však neopodstatnené. Ubytovali sme sa v hoteli Rama Beach neďaleko pláže Tuban. Recepční nám boli celú dobu veľmi nápomocní a snažili sa našej mimike a ukazovaniu porozumieť. A stále sa usmievali, mali dobrú náladu a kývali zúčastnene hlavami. Pán Arty bol našim vynikajúcim sprievodcom a organizátorom voľného času. Hovoril po česky, čo nám veľmi pomohlo. Jemu vďačíme za krásne zážitky, za spoznanie kultúry, za ukázanie tradícií a života tunajších ľudí, ktorí nie sú zaťažení hmotnými statkami. Jednou z prvých bola naša cesta na vystúpenie balijských tanečníc a na tradičné balijské tance Barong a Kris.
Privítala nás strašidelná hudba, úplne pre nás netradičná a zdanlivo nemelodická. Mladí krásni chlapci búchali do bubnov a nejakých xylofónov a iných pre mňa netradičných nástrojov. Ale keď sa do rytmu týchto pre mňa nepochopiteľných melódií začali vykrúcať tanečnice, už sa mi zdala táto hudba krajšia. Bol to prekrásny tanec, pri ktorom pracovala hlava, oči, prsty na rukách a celé telo. Nič podobné som ešte nevidela. Tance Barong a Kris predstavujú nekonečný boj medzi Dobrom a Zlom. Hinduistické náboženstvo, ako aj boj dobra a zla, je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života ľudí na Bali. Celý ostrov je posiaty chrámami. Každý dom má svoj vlastný chrám. Ľudia sem prinášajú obety a zapaľujú vonné tyčinky. Denne stretávate hinduistické sprievody. Ženy nesú na hlavách plné nádoby ovocia a iných obiet a muži búchajú do veľkých bubnov. Sú pestro oblečení. Ženy majú pestrofarebné blúzky- žlté, ružové a muži miesto nohavíc majú „sarongy“, tak volajú šatku omotanú okolo pása ako sukňu. Vôňa obetných vonných paličiek, vôňa klinčekov a tropických kvetov sa mieša so zápachom odpadkov. Slnko na Bali zapadá veľmi rýchlo a po l7 hodine je na ostrove tma. Pred západom slnka sme obdivovali na pláži Tuban chlapcov, ktorý hrali futbal a bolo vidieť, že s loptou rástli. Môžete tu uvidieť aj balijských pobehujúcich psov. Likvidujú odpadky a zvyšky potravín. Sú to najškaredšie psy aké som kedy videla. Nemajú srsť a cez kožu môžete vytušiť ako na rontgeni ich vnútro.
More pozdĺž pláže Kuta je vhodné na surfovanie. Celý deň stretávate na pláži neúnavných obchodníkov, ktorí vám núkajú výrobky z dreva, ale aj šatky a iné suveníry. Súčasťou ich práce je dojednávanie cien. Turistom povedia nadsadenú cenu a musíte s nimi jednať a dohadovať cenu, z čoho majú radosť a sú s obchodom spokojní. Ľudia na Bali sú dobrými remeselníkmi, rezbármi a maliarmi. V dedinke Mas sme navštívili drevodielňu. Obdivovali sme techniky a zručnosť remeselníkov. Arty nám vysvetlil, ktoré drevo je ebenové a ktoré je voňavé santalové. Kilo santalového dreva, ako povedal p. Arty, stojí 200 000 Rupií.
Najkrajšie výlety boli do vnútrozemia. Ryžové terasy, plantáže kávovníkov a banánovníkov, prekrásna kvetena, fascinujúci strom fikus benjamín, obrovských rozmerov. Nezabudnuteľnou pre nás bola cesta k jazeru Batur. V jednej reštaurácii cestou sme ochutnali balijské jedlá, v peknom prostredí s výhľadom na Mount Batur.
K najposvätnejším patrí hora a zároveň najväčšia sopka Gunung Agung, na ktorej sídlia bohovia. Keď sopka začne chrliť lávu, bohovia sa hnevajú a takto trestajú ľudí, vysvetlil nám pán Arty. Chrám Besakih je postavený na svahoch sopky a Balijčania ho volajú Matka chrámov. Oblasť horských dediniek je známa svojou konzervatívnosťou a moderný život sem vôbec nezasiahol. Farebnosť prírody a rozprávková bálijská architektúra vyzdvihne krásy svätého prameňa Tampak Siring Holy Spring. Voda prameňa je zdrojom mladosti. Chrám na tomto mieste patrí k tým najkrajším. Funkcia kňaza sa na Bali dedí z pokolenia na pokolenie. A kňazi sa ženia. Patria k vyšším kastám v spoločnosti. Celý život šetria balijčania na kremáciu. Kremácia je spojená s veľkou slávnosťou. Ak rodina nemá dostatok financií na kremáciu, mŕtveho uložia dočasne na vyhradené miesto a spália ho počas nejakej spoločnej kremácie.
Kráľovský chrám Mengwi je obklopený širkou priekopou. Zastavili sme sa v ňom cestou do opičieho pralesa. V opičom lese, na okraji džungle, žijú jobrovské netopiere, ktoré nám naháňali strach. Ale podobne to bolo aj s opicami. Keď sme im hodili nejaké jedlo, už sme sa ich nezbavili. Odvážili sa mi dokonca vyliezť po nohe až ku brade. Nakoniec sa na mne ocitli zo tri opice. Na chrbte, na nohách aj na tele a nie a nie sa ich striasť. Ale za tú fotku to stálo.. Západ slnka nás zastihol v Chráme Tanah Lot, postavenom na vysokom brale vysunutom do mora. Veľmi dobrú atmosféru sme zažili v mestečku Ubud, ktoré je kultúrnym centrom a miestom maliarov a dekoratívnych umelcov.
Dovolenka na Bali sa nám nakoniec podarila aj bez pomoci cestovnej kancelárie. Spoznali sme ľudí neskazených dnešnou honbou za bohatstvom a majetkom a aj napriek veľkému turistickému ruchu odolávajúcim, vďaka svojej viere, konzumnej stránke, ľudí – s tak odlišnou kultúrou od tej našej európskej.
autorka: Zora Richtárechová senior :o)