India - Stretnutie cestovateľov

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

India

Ázia
"Prelet" severnou Indiou

Náš výlet sme podnikli hneď po Silvestri 2009-2010 a na severnú Indiu sme si vyčlenili tri týždne. Všetko sa začalo v Dílí, ktoré nás  spočiatku šokovalo, rýchlo sme však pochopili že sa nám bude lepšie  cestovať touto zázračnou krajinou, keď necháme nechuť, odpor a  prekvapenia v hoteli a prispôsobíme sa tomuto „cigánskemu“ kraju.  Podarilo sa nám to v priebehu troch dní. Prestali sme si všímať smrad,  špinu, neustály hurhaj a začali sme si vychutnávať pestrosť farieb a  kontrastov ktoré sú všade, kam sa pozriete.
  

Na začiatku hádam zhrniem všeobecné charakteristiky „vlastne už sa stalo v predošlej vete :o)“ Tak ich ešte trošku  rozvijem. Mám za sebou kadejaké cestovania, ale cesty v Indii boli pre  mňa jednoznačne najhoršie a veľakrát som sa v taxíku prichytila, že si  zakrývam oči, a unikám tak pred čelnou zrážkou s vyzdobeným traktorom,  či kamiónom.

Keď  vravím vyzdobeným, mám na mysli vysiace hrkálky, farebné brmbolece,  svietiace lampičky a sýtymi farbami vymaľované kapoty, vlečky, či disky  jednotlivých vozidiel. Pravidlo číslo jedna na vozovke: predbiehaj za  každú cenu. Pravidlo číslo 2: predbiehaj naozaj za každú cenu. A tak sa  stalo, že sme videli na ulici zrazené dieťa, cyklistu, či motorkára a od  nich rozkotúľané vedierka s ovocím, ktoré v ňom práve prepravovali. Na  políčkach, ba dokonca i v domkoch sme mali možnosť vidieť vykoľajené a  už zhrdzavené vlaky, o ktoré sa po ich vykoľajení nik viac nestaral.
Na  uliciach sa bežne povaľovali kravské srdiečka a iné orgány, ktoré  mäsiari pyšne predávali vo svojich provizórnych obchodoch.  Okrem iných  komodít ste si mohli nakúpiť i zuby, či jeden, a pribili by vám ho hneď a  zaraz rovno na ulici. Pomedzi domy, obchodíky, trhoviská sa prechádzali  kravy a prasatá, a kde tu nejeden domáci vykonával malú či veľkú  potrebu. Všade sa to hmýrilo farebnými sari, ktoré zdobili spolu s  množstvom šperkov i tie najchudobnejšie Indky, pomedzi ktoré sa mlelo  veľa žobrákov a žobráčiek s deťmi na rukách umierajúcich od hladu. Okrem  toho však mestá ukrývali i množstvo simulantov a neskutočných hereckých  výkonov. Indické jedlo bolo vynikajúce a my sme si ho užívali v plnej  miere.

Ale vrátim sa späť  do  Dílí. Ubytovali sme sa kúsok od hlavnej vlakovej stanici Nové Dílí v  časti Paharganj, kde okrem nášho, bolo nespočetné množstvo lacných  hotelov v cenových reláciách od 5 do 20 USD na osobu za noc. Boli sme v  pravom nefalšovanom ruchu, všade reštaurácie, obchodíky, lokálne  trhoviská s kopcami čerstvej zeleniny a rôznych zmesí korenín. V Dílí  sme navštívili prezidenstký palác, Jaipurksý stĺp, ktorý dostalo Dílí do daru od Maharadžu z Jaiupuru.

Po kráľovskej ceste Rajpath, širokom bulvári s peknými fontánami a parčikmi po jeho stranách sme sa dostali rovno k Bráne Indie. Za najmodernejšiu časť celého Dílí určite považujú samotní domorodci Connauhht place obrovské  obchodné centrum plné zaujímavých budov členitých fasád. Cestou na  Červenú pevnosť sme prezreli pamiatky starého Dílí s množstvom mešít, či  hindiistických alebo moslimských. Okrem toho sme sa túlali špinavými  bazármi, kde sa dajú veľmi dobre zjednávať ceny a nájdete v nich naozaj  čokoľvek.

Z Dílí sme sa vydali vlakom do Jaipuru. Jaipur nazývaný častokrát „Ružovým mestom“  očarí turistov svojou architektúrou a širokými ulicami, po ktorých sa  prechádzajú vyzdobené ťavy so svojimi pohoničmi. Jaipur sa má čím  chváliť. Leží na okrajji púšte a je východiskovým bodom na rôzne výlety  do jeho okolia, či prestupnou stanicou, pre tých, ktorí sa vydávajú do  Ajmeru, či do púšte k pakistanským hraniciam.  V strede mesta nájdete azda najpopulárnejšiu atrakciu a to palác Havá Mahal  pripomínajúci obrovský ružový úľ. Po jeho hradbách a nádvoriach sa  môžete prechádzať niekoľko hodín. Jednoznačne za návštevu stojí Water palace, City palace a Opičí chrám.
Ak  chcete nakupovať, rozhodne tak urobte v Jaipure. Ružové mesto má  nespočetné množstvo nádherných ubytovaní a reštauráciami na streche, s  vynikajúcim jedlom a za vynikajúce ceny. V každom hoteli máte možnosť si  zarezervovať výlet po meste či do okolia. Je to zbytočné. Najlepšia  varianta je, vyjsť na ulicu a zjednať sa so šoférom rikše, čo chcete  vidieť a koľko mu za to zaplatíte. Z Jaipuru sa robia výlety do  národného parku Sariska, a Ranthanbor.


Keď Ranthanbor  je považovaný za jeden z parkov, kde máte najvyššiu záruku že  vzhliadnete tigra. Predstavte si, že počas dňa,  v ktorom sme navštivili  park i my, sa nikomu toto zviera nepodarilo uvidieť. Otázkou ostáva či  je to vôbec možné, alebo si len naháňajú ochrancovia parku financie. S  týmto výletom sme neboli spokojní. Ak máte niekto opačnú skúsenosť,  prosím napíšte. Vynikajúci  bol ale výlet do púšte po stopách hodvábnej cesty. Nádherné havely.  Moslimská architektúra a atmosféra púšte robila tento kraj výnimočným a  iným od zvyšku Indie.

Z Jaipuru sme sa vybrali do Agry. Agra sa nám nepáčila, ale bola v nej samozrejme najkrajšia pamiatka Indie – preslávený Taj Mahal.  Naozaj veľmi pôsobivá stavba. Rada by som vás upozornila, že aj keď v  Agre nie je čo robiť na viacej ako jeden deň, poriadne si tento výlet  naplánujte, pretože sa môže veľmi ľahko stať,  že v deň vášho výletu na  Taj Mahal, bude Taj Mahal celý deň zavretý pre uzavretú spoločnosť a vy  sa do neho nijak nedostanete. Vstupné do taj Mahalu je najvyššie zo  všetkých pamiatok, ale pokiaľ ho chcete vidieť,  musíte zaplatiť, lebo  je chránený vysokými múrmi. Tí, ktorí plánujete návštevu v zimných  mesiacoch, vezmite si zo sebou hrubšie ponožky. Na posvätné miesta  musíte vstupovať bez topánok. V Agre môže byť kúsok na nulou a tak by  ste si bosí Taj Mahal neužili. Z Agry sa môžete vypraviť autobusom do Faterphur Sikri. Je to zážitok vyskúšať miestnu dopravu.

Z Agry sme sa presunuli do Varanasi - najstaršieho mesta sveta a najposvätnejšieho mesta Indie. Do  Varanasi prichádzajú umrieť všetci chorí, nechávajú sa spáliť a popol z  nich sa vysype do Gangy. Deti do desať rokov, tehotné ženy a všetci čo  boli poštipnutí hadom sa nepália ale hádžu rovno do Gangy a tak v Gange  žije neuveriteľné množstvo baktérií, ktoré by zničili našinca jedným  jediným namočením. Indovia sa však vo svojej posvätnej rieke kúpu, pijú z  nej a prevádzajú tak najväčšiu očistu.

Z Varanasi sme cestovali do Kalkaty.  Zase vlakom. Cesta trvala 15 hodín.Vlaková stanica v Kalkate je  pozoruhodným výjavom. Stovky ľudí tu žije i niekoľko rokov. Cestujúci,  čo sa prepravujú z jedného kúta Indie na druhý, tu čakajú na zemi i  niekoľko dní na svoj vlak. Priamo zo stanice uvidíte obrovský most Howrah Bridge, dlhý 705 metrov a vysoký skoro 100 metrov.

Ubytovali sme sa na Sudder street a naše kroky viedli do domu Matky Terezy,  kde sme sa prihlásili i ako dobrovoľníci a mali sme tak šancu pomáhať  pri sirotkách. Azda najpôsobivejším monumentom v Kalkate z čias britskej  nadvlády je známa budova Victoria Memorial  so svojím parkom a fontánou, kde každý večer o 7 môžete vidieť 45  minútové predstavenie zobrazujúce históriu Kalkaty. Ide o  hru svetiel,  zvukov a obrazov. V okolí tejto pamiatky nájdete nádherný park s  množstvom fontán a záhrad. Nájdete tu i tancujúcu fontánu kde tak isto  každý večer býva laserová show. Čo by mal každý turista v Kalkate  vidieť je palác Marble. Kalkata má celkom dobre vybudované metro a takisto ako mestská doprava funguje i riečna doprava. Populárnou štvrťou je Maidan, v ktorej sa stále niečo deje. Po jej boku vedie ulica Esplenade.   V Kalkate je zrejme najviac biedy z celej Indii, takže budte  nato  pripravení. Z Kalkaty máte dve možnosti kam smerovať ďalej váš výlet.  Buď to na juh do národných parkov a najväčšej tigrej rezervácie Sundarban, alebo újdete biede a ruchu na sever do Darjelingu medzi čajové plantáže a nádherné zasnežené vrcholky Himalájí.

My sme sa rozhodli pre druhú variantu a odlietali sme z Kalkaty do Bagdogry,  z ktorej sme sa presunuli taxíkom do Darjelingu. Presun trval tri  hodiny. Túto trasu môžete absolvovať i jednokoľajovým vláčikom, cesta  však trvá 6 hodín, a nie je pohodlná najmä vo večerných hodinách. Vláčik  je otvorený a hlavne v zimných mesiacoh je v Darjelingu chladno.  Darjeling je najvyššie položené indické mestečko s prevládajúcou  tibetskou kultúrou. Obyvatelia sa výrazne odlišujú od Indov a neustále  bojujú za samostatnosť. Keď budete v Darjelingu na viac dní, nezabudnite  sa vydať na trek Singalila, skrátená trasa trvá 4 dni, ale verte že nebudete ľutovať.

autorka: Zora Richtárechová
 
Hľadaj
Copyright 2018. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky