Náš cieľ:
Anića Kuk 712 m, Južný Velebit - Veľká Paklenica
Prevýšenie: 700 m
Celkový čas: Anića Kuk (2,5 hod tam - späť)
Kaňon Veľká Paklenica (3,5 hod tam - späť)
Pozor na : dostatok vody, skorý nástup, hady, ostré škrapy
Národný park Paklenica (NP) sa nachádza v južnej časti pohoria Velebit. Rozprestiera sa na ploche 36 km2. Toto územie zahŕňa hlavný hrebeň horského masívu Južný Velebit ( Babin vrh 1723m, Vaganski vrh 1758m, Sveto brdo 1753m), areál skalného mesta Bojinac s vyhliadkovým vrcholom Bojin kuk 1110m a samozrejme najviac známe a pre NP charakteristické kaňony Veľká a Malá Paklenica. Je známy divokou prírodou, množstvo rastlín a živočíchov sa vyskytuje iba tu, a tiež rôznymi krasovými javmi a horolezeckými terénmi. Východiskom do NP je dedina Starigrad-Paklenica, kde stanujeme aj my v kempe Bluesun (odporúčame, je priamo na pláži, služby v pomere k cene OK), resp. dedina Seline ako východisko do kaňona Malá Paklenica. Starigrad-Paklenica má celkom milé pláže a zrúcaninu malej pevnosti na pobreží, no nie je to žiadna riviera. Večer je tu kľud, okrem pár reštaurácií a obchodov so suvenírmi tu večer nič moc nie je. No osádka kempov a privátov - množstvo lezeniachtivých najmä Holanďanov, resp. rodinky ani nič iné nepotrebuje.
Vyrážame z kempu o 6:00 smerom na dedinu Seline a následne podľa smerových tabúľ opúšťame hlavnú cestu smerom doľava a cez osadu Marasovići sme rýchlo pri „ulaze“. Tu sa nachádza pokladňa. Môže sa stať že skoro ráno je ešte zavretá a vtedy ušetríte na vstupnom. My sme však prišli neskoro, platíme vstupné 30 Kn a dostávame akési malé mapky, ktoré však slúžia len ako nejaký základ pre pohyb na hlavnom chodníku kaňonu, ak chcete robiť náročnejšie trasy treba podrobnejšiu mapu. Pokračujeme ďalej autom do kaňonu na ďalšie parkovisko, ak je plné, je treba prejsť túto asi 2 km trasu peši. Auto nechávame na parkovisku, ktorému dominujú v túto rannú hodinu SK a CZ značky :-). Tu začína veľmi dobre upravený nenáročný chodník ktorý vedie cez celý kaňon po chatu Planicky dom Borisov. Chodník je takmer po celej dĺžke sprevádzaný horským potokom Paklenica.
Okolo bunkrov vybudovaných za prezidenta Tita v ľavej stene vchádzame do najužšej časti kaňonu zvanej Klanac. Po oboch stranách sú steny vysoké asi 600 - 700m a sú vyhľadávané horolezcami. Miestami sú tu skalné previsy a odtrhnuté veľké balvany. Pokračujeme kľúkatým chodníkom až k tabuli ukazujúcej smer na Anića kuk - vyhliadkový vrchol s najväčšou kolmou stenou kaňona.
Prekračujeme horský potok a na druhej strane prudko stúpame priamo popod stenu Anića kuk, chodník pokračuje popod ňou a po asi za 1/2 hodinu po prichádzame do sedla. Tu sa na chvíľu stúpanie zmierňuje a cesta nás privádza do zadnej časti Anića kuk. Les je už úplne preriedený a ďalej sa pokračuje zo sedla asi 50 minút už prakticky len po holých a ostrých skalách priamo až na vrchol. Terén je tu miestami slušne exponovaný, vápencové škrapy ostré a hlboké, priznám sa, že sme až taký neočakávali. Pri výstupe sa otvárajú krásne výhľady na východnú časť NP a Velebitský záliv.
Vegetácia tu vytvára jednu veľkú prírodnú skalku. Posledná časť výstupu je veľmi strmá a prebieha už len akýmsi pololezením s využitím všetkých 4 končatín. Tesne pod vrcholom sa nachádza akási búdka pre rôzne odkazy. Výstup ale stojí za to. Výhľad z vrcholu je nádherný, smerom na západ vidíme Vidakov Kuk, na juh-juhozápad Velebitský kanál, v diaľke ostrov Pag a tiež dedinu Starigrad-Paklenica, smerom na východ Velebitský kanál a za ním Novogradsko more. Smerom na sever-severovýchod vidíme hlavný hrebeň Velebitu. Skutočným vrcholom je ale pohľad do 700m hlbokej priepasti z okraja steny, je to parádny zážitok. Po chvíľke oddychu a ukojení fotografického chtíču, rýchlo zostupujeme dole, lebo sa začína prudko otepľovať. Cesta dole prebieha bez problémov.
Počas celého výstupu tam aj späť sme okrem staršieho rakúskeho páru nestretli nikoho. Dole pri potoku však nachádzame inú Paklenicu, ako si pamätáme z rána. Deti sa tu kúpu v bystrine a po hlavnom chodníku sa pohybuje množstvo turistov, veľa z nich v šľapkách. Pravý turistický „disneyland“. Pokračujeme v ľahkej turistike dnom kaňona až po Planicky dom Borisov, vidíme kamenné more, kaplnku, sprevádza nás bystrina Paklenica a kaňon sa postupne rozširuje do údolia. Je to pohodová prechádzka pre každého, s krásnymi výhľadmi na okolie, hlavne Anića kuk z hornej časti kaňona je parádna . Z hlavného chodníka je ešte odbočka k jaskyni Manita Peć (175m dlhá, až 20m stalaktity astalagnity, vstupné) a Vidakov kuk 843m, no tú si nechávame na budúce a dobre robíme.
O niekoľko minút chôdze schádzame z chodníka k bystrine a nachádzame nádherný prírodný bazén s vodopádikom a dostatočnou hĺbkou na plávanie. Pôsobí doslova až gýčovito krásne, voda je však slušne studená, no v horúčave to až tak nevadí. Zo spiatočnej cesty snáď už len jediný postreh - poobede sú lepšie svetelné podmienky na fotografovanie, lebo slnko svieti od mora smerom do kaňonu (ráno je tu všade tieň).
autor: Daniel Pokšiva