Brazília - Stretnutie cestovateľov

Letisko Galeão sa nachádza na malom ostrove, ktoré je spojené mostami s pevninou. Je moderné ale dosť spomalené. Kým sme sa dostali cez všetky rady a papierovačky ubehla hodina a pol a všetky obchody boli už pozatvárané. Mobilné siete zrazu fungovali podľa nálady a spojenie zlyhávalo. Keď sme sa chceli dovolať z verejného telefónu, akurát nám vždy pohltal peniaze, ale nikam sme sa nedovolali. SMSky fungovali presne tak isto ako autobusové linky. Prídu? Neprídu?  

Nuž, veľmi rýchlo sme pochopili, že keď chceme stráviť dovolenku v Riu v pohode, musíme sa naladiť na vlnu neočakávania, mierumilovnosti, flexibility. Po troch hodinách od pristátia lietadla francúzskych aeroliniek sme sa rozhodli vziať si taxík.  Výlet do Ria sme podnikli opäť cez couchsurfing. Náš couchsurfér býval však na opačnom konci Ria v oblasti nazývanej Recreio. Povedal nám, že taxikom sa k nemu dostaneme tak za hodinku a pol a vyjde nás to circa na 80 USD. Najprv sme vyjednávali ceny, ale taxikári boli dosť neoblomní. Nakoniec sa nám privravel sympatický černoch a vraví, že nás tam zavezie za 140 brazílskych realov, čo je circa 60 amerických dolárov. No poviem Vám, na neho nikdy nezabudnem. Viezol nás po meste 130 až 140 km za hodinu. Na červenú málokedy zastavil. Predbiehal zľava zprava, ako prišlo. Takmer nebrzdil. V časti Recreio sme boli za necelých 40 minút.  Preto stále tvrdím mojim milým cestovateľom, nečítajte sprievodcov, vyskúšajte sami :o).   I po takom adrenalínovom zážitku som zaspala od  únavy za pár sekúnd. V príjemnom mezonetovom apartmáne,  circa 2 minutky od pláži. S drevenou terasou,  kde sme raňajkovali a večeriavali doma navarenú stravu.

Ráno nás čakalo prekvapenie. Slnko bolo na oči naozaj bolestné. Pláž lemovala hlavná ulica, po ktorej kraji sa vinul chodník pre cyklistov, bežcov, skatebordistov. Toľko športovcov som ešte nevidela. Všetky vekové kategórie, obe pohlavia, vyzdobené opálené telá, kadejakými krikľavými potníkmi, šortkami, gumičkami. Všetci svalnatí, pekní, svieži, fit.

Pláž Recreio bola pokrytá bielym pieskom, more malo zelenú farbu kvôli pohoriu, ktoré sa týčilo na obrovskej skale vystupujúcej z hladiny. Na jednej strane pokojné ako zrkadlo, na druhej strane ideálne pre surferov. Každých 20 metrov stánok s jedlom, a čo bolo zaujímavé, že stánky boli naprosto rovnaké, ale líšili sa od seba farbami. Jupíííí do vody, vonku 30 stupňov, slnko zákerné. Aha. Tak ako som do vody vbehla, tak som z nej aj vybehla. Extrémne studená.

Večer sme sa zatúlali do útrob mestečka. Perfektné. Kde tu banánovníky, kde tu stoka a pri nej  skládka odpadu, hneď vedľa veselá grilovačka lokálnych vysmiatych ľudí. Ulice bez verejného osvetlenia. Pýtame sa na nejaký supermarket. Motáme sa hodiny pomedzi uličky podobného charakteru, keď už nám nohy ledva slúžia,  zastane pri nás jeep a pýta sa kam ideme. Keď mu zdelíme náš zámer ukazuje prstom, aby sme si sadli. Nuž nasadneme a čakáme, čo z toho bude. Po piatich minútach nevychádzame z údivu. Stoky, bordel, tma, všetko akoby bol len sen. Sme odrazu v krajine extra moderných výškových budov s terasovitými záhradami, fontánami, blikajúcimi reklamami, bazénmi. Dostávame sa na diaľnicu a mne prebleskne mysľou - obchod s bielym mäsom. Už nás vezú na sklad. Nie, nie je to tak. Zastaví nám pred najväčším obchodným domom, aký som doposiaľ videla. Síce je len polovica novembra, ale všetko je vyzdobené tak nádherne, akoby zajtra už boli Vianoce, a má prísť i návšteva z inej planéty. Všade je tisíce svetiel, obrovitánsky rozprávkový strom cez 8 poschodí, pod ním Santa so svojimi sobmi. V obchodnom dome nájdete naozaj všetko, ale čoho je asi najviac sú čačky pre ženy. Topánky na 15 cm opätkoch, svietiace kabelky, až sa mi z toho hlava zatočí. V potravinách je obrovské piano, okolo neho prútené stolíky a kresielka, aby ste mohli v pokoji a príjemnom prostredí zjesť, čo ste práve nakúpili, ak máte práve na to chuť.

Na ďalší deň sa vyberáme do Ria - do centra. Rozhodli sme sa, že pôjdeme MHD. Na zastávke sú rôzne posilňovacie zariadenia. Niet divu, športový národ a autobus- ktovie kedy príde. Hlavná autobusová stanica sa volá Rodoviária, tam viete prestúpiť na všetky smery, aj medzimestské linky. Ale pozor. Nenechajte sa zmiasť ceduľami. Autobusy stoja kde sa im zachce. Preto treba mať oči na stopkách, byť pripravený na beh, a pýtať sa a pýtať sa. Nevedia síce po anglicky, ale v portugalčine Vám ochotne všetci poradia. V autobuse je skvelo. Vezieme sa po pobreží celým Riom. Pobrežie lemuje vysoké pohorie. Z jedného kopca na druhý vedú lanovky, ktoré slúžia ako mestská doprava. Slumy nie sú na okraji mesta, ale súčasťou všetkého. Mrakodrap a okolo neho slum. Pláže sa hmýria životom.

Naopak centrum je veľmi zaujímavé. Farebné domy v štýle Art Deco z čias portugalského kolonializmu, nádherné katolícke kaplnky, hustý porast stromov, ktoré vytvárajú prirodzené slnečníky, a z každého jedného stromu vyrastajú desiatky nádherných orchideí, ktoré si žijú na kmeňoch stromov v čistej symbióze a láske. Veď toto nie je miliónové mesto, toto je džungľa s nádhernými domkami- to sú myšlienky, ktoré mi víria v hlave. Smerujeme k jazeru Rodrigo de Freitas. Požičiame si bicykle a prejdeme okolo celého jazera. Cestou sledujeme nádherné vtáctvo, bohatú faunu i flóru. Zatúlame sa na brazílsku pizzu, ktorá stojí takmer 20 Eur, ano Brazília je drahá.

Ale je to najlepšia a najväčšia pizza akú som kedy jedla. Všetko, čo sme doposiaľ zjedli bolo vynikajúce, avšak kuchyňa je postavená skorej pre labužníkov mäsa. Vegetariáni až taký výber nemajú. Nad jazerom sa týči socha Ježiša. Kým sa k nej dostaneme, je v ťažkých oblakoch a my sa preto rozhodneme neísť ani lanovkou hore. Namiesto toho sa vyberáme na Sugar loaf mountain, zvaná aj ako Cukrová hora. Dvakrát prestupujeme lanovkou. Výhľad z nej je nádherný.

So západom slnka sa pláže menia na športové , či futbalové ihriská. Bežcov takisto pribúda.  Popri pláži Copacabana môžete naozaj obdivovať rôzne výtvory z piesku, začo na oplátku ich stavitelia očakávajú od Vás nejakú malú finančnú odmenu.

Rio je jedinečné. So všetkým pekným a nepekným jednoznačne zanechá stopy v pamäti na celý život.

Keď budete v Riu aspoň tri dni určite nevynechajte návštevu historického čarovného mestečka Petropolis. Je úchvatné. Dostanete sa tam zo spomínanej Rodovarie circa za hodinu a pol bohatým pralesom, serpentínami, ktoré Vám vyrazia dych. Výhľadmi, ktoré umožnia. Šťastnú cestu.